Krátke dejiny
Galantská rímskokatolícka farnosť sa spomína v písomných prameňoch z konca 13. storočia, ako farnosť sv. Štefana.
Administratívne začlenenie galantskej farnosti do územnosprávnej organizácie Katolíckej cirkvi prešlo počas stáročí niekoľkými zmenami. Miestna farnosť pôvodne patrila do správy ostrihomského arcibiskupstva a trnavskej apoštolskej administratúry. Farnosť od konca 14. storočia patrila pod správu archidiakonátu – prepoštstva v dnečnej Bratislave. Podľa písomných listín z roku 1390 je miestna farnosť spomínaná ako Galaarcha; z roku 1397 ako farnosť, ktorá patrila do ostrihomského archidiakonátu; z roku 1498 sa spomína pod správou bratislavského prepoštstva; z roku 1516 z obdobia pred bitkou pri Moháči, farnosť je uvedená ako Galanda. V rámci protireformačných opatrení sa v Uhorsku pristúpilo k rozšíreniu cirkevnej správy. V čase kanonických vizitácií ostrihomských arcibiskupov Mikuláša Oláha a Petra Pázmánya v rokoch od 1561 do 1637 miestna farnosť patrila do medziriečanského vicearchidiakonátu (časť bratislavského archidiakonátu). Po reformácií sa vytvorili v rámci cirkevnej správy dekanáty. Farnosť Galanta, podľa arcibiskupa Juraja Selepčéniho, patrila do podhorského dekanátu. Miestna farnosť od 18. storočia podľa územnoplánovacieho členenia patrila do dolnoseneckého dekanátu. V 19. storočí bola začlenená do sereďského dekanátu až do roku 1938. Cirkevná autorita po Viedenskej arbitráži začlenila farnosť do galantského vicedekanátu.
Predpokladá sa, že galantská katolícka náboženská obec bola samostatnou farnosťou s filiálkami v priľahlých obciach už v 13. storočí. V čase reformácie do farnosti patrili susedné filiálky: Hody, Nebojsa, Brakoň, Gáň a dočasne Kajal s Topoľnicou. Posledné dve filiálky v druhej polovici 18. storočia sa osamostatnili. Patrónom farnosti a zároveň aj pôvodného a druhého farského kostola bol uhorský kráľ sv. Štefan.
Cirkevné ustanovizne – náboženský život
Základným pilierom cirkevného života farnosti bol kostol.
Prvý farský kostol
Patrónom prvého kostola bol prvý uhorský kráľ, sv. Štefan. Kostol stál severozápadne od obce na konci zvanom Papdomb. Prvý kostol farnosti patril do bratislavského archidiakonátu, bol postavený v prvej polovici 13. storočia a používali ho až do prelomu 18. a 19. storočia. Pôvodne románsky kostol bol obklopený kamenným múrom a jeho okolie slúžilo ako cintorín až do konca 18. storočia. Kostol mal jednu vežu a bol postavený z tehál a kameňa. Dĺžka kostola predstavovala 10m, šírka 6 siah a výška 3 siahy. Veža vyčnievala nad stavbou 2 siahy. Svätyňa bola podlhovastá, klauzúrou oddelená od lode. Kostol mal štyri okná a dva vchody.
V období reformácie bol kostol veľmi zanedbaný. Miestni šľachtici a väčšina obyvateľov mestečka prešli na protestantskú vieru a farnosť bola niekoľko desaťročí bez katolíckeho farár. V dôsledku protireformácie v 17. storočí sa obnovila miestna katolícka farnosť. Interiér kostola z konca 18. storočia už len málo pripomínal jeho stredoveký pôvod. V 18. storočí vybudovali chór, kam postavili aj organ a celý kostol nanovo vymaľovali. Sväté omše sa konali vo farskom kostole len v nedeľu a počas prikázaných sviatkov.
V kostole sa z bezpečnostných dôvodov cenné liturgické predmety nenachádzali. Tie boli uložené v budove fary, ktorá stála v centrálnej časti mesta. Interiér kostola tvorili tri barokové oltáre. Podľa vizitácie z roku 1781 obraz hlavného oltára znázorňoval sv. Štefana kráľa a jeho syna – sv. Imricha – s výjavom darovania svätej koruny Panne Márii. Ďalšie dva oltáre sa nachádzali pri bočných stenách lode. Vedľa oltára na stene visela maľba, ktorá zobrazovala sv. Ľudovíta IX., francúzskeho kráľa. V lodi stála tiež drevená, pozlátená kazateľnica. Do druhej polovice 18. storočia slúžil interiér kostola aj ako pohrebné miesto členov významných galantských šľachtických rodov. Vo svätyni bolo podľa súpisu z roku 1779 vybudovaných 7 krýpt. Z uvedených krýpt len jednu hrobku zdobila náhrobná doska, tumba Ladislava Kubínskeho zo 16. storočia (nachádza sa v novom farskom kostole).
Na konci 18. storočia kostol nevyhovoval z viacerých aspektov. Bol v dezolátnom stave, mal malú kapacitu a stál ďaleko od centra mestečka. V zime alebo po veľkých dažďoch bol prístup k nemu priam nemožný. Keďže kostol nebolo možné rozšíriť, a ani by to nebolo účelné, komposesorát a vtedajší farár na konci 80. rokov 18. storočia iniciovali stavbu nového kostola.
Kaplnka sv. Štefana kráľa
Na Papdombe stále vedľa farského kostola aj kaplnka sv. Štefana kráľa z konca 17. storočia. Kaplnka mala vlastný liturgický servis a v roku 1694 visel v drevenej vežičke aj zvon. V kaplnke slávili svätú omšu na sviatok sv. Štefana. Kaplnka schátrala a stratila sa aj jej liturgická výbava. Inventár tvoril len oltár, vnútornú stenu zdobila freska sv. Štefana. Kaplnka sa nakoniec v roku 1777 zrútila.
Kaplnka narodenia Panny Márie kráľovnej anjelov
V samostatnom meste stála vedľa fary tzv. obecná kaplnka Narodenia Panny Márie kráľovnej anjelov. Bola to malá oválna, presvetlená stavba s oltárom, kde vo svätostánku prechovávali Eucharistiu. Ďalej v nej boli drevená katedra, chór, pod ktorým bola krstiteľnica. V kaplnke sa slávili sväté omše cez všedné dni.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a svätých ochrancov pred morom
Túto kaplnku postavili v roku 1741. Stála na východnom konci mestskej ulice a mala tvar rotundy. Jej oltár je umiestnený v terajšom farskom kostole. V roku 1963 bola zbúraná na pokyn vtedajších komunistických predstaviteľov mesta.
Nový farský kostol
Nový kostol sa začal stavať na pozemku komposesorátu v centre mestečka na mieste tzv. obecnej kaplnky. Základný kameň bol položený 22. júna 1797. Dvojvežová, monumentálna, v klasicistickom slohu vybudovaná stavba s barokovou retardáciou bola dokončená v novembri 1800.
Vstupné monumentálne priečelie tvorí dvojica osembokých veží, v hornej časti zdobených pilastrami a kamennými hlavicami a so zvoncovými strechami, ukončenými dvojkrížmi. Stredná časť priečelia je vertikálne členená a ukončená trojuholníkovým štítom, doplneným sochami dvoch svätcov a dvoch anjelov. Hlavný vstup do kostola je lemovaný kamenným portálom. Bočné fasády kostola sú strohé, členené lizénovými rámami a veľkými segmentovými oknami. Počas stavby nového kostola sa bohoslužby konali v kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. 30. novembra 1800 v rámci slávnostnej bohoslužby kostol bol požehnaný farárom Alexandrom Alagovicsom. Patrónom nového kostola v zmysle kontinuity ostal sv. Štefan kráľ. Posviacka dovtedy iba požehnaného kostola sa uskutočnila 29. septembra 1805. Slávnostný akt vykonal trnavský vikár Jozef Ignác Vilt. Počas posviacky uložili do oltára relikvie mučeníkov sv. Severína a sv. Simplicia.
Podľa vizitácie z roku 1847 nový kostol mal 3 oltáre. Hlavný oltár bol zasvätený patrónovi kostola a dva bočné oltáre sv. Floriánovi a Panne Márii. Prameň uvádza, že nad jedným bočným oltárom je umiestnený obraz sv. Michala archanjela a nad druhým obraz klaňania sa troch kráľov. Pri hlavnom vchode bol umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého a v oratóriu obraz pohrebu sv. Ladislava. Obraz sv. Michala archanjela bola v roku 1870 premaľovaný na obraz sv. Antona Paduánskeho.
Komplexnú opravu budovy kostola uskutočnili na začiatku 30. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii kostol požehnal 15. augusta 1939 ostrihomský prímas Justinián Serédi.
Farský kostol sv. Štefana kráľa je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ing. Magdaléna Vindušková